Prečo VELKÁ noc?
Začiatok veľkého pôstu je predpoveď blížiacej sa veľkej noci. Kresťanské veľkonočné sviatky sú spojené s utrpením, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Oslavy zmŕtvychvstania Pána pokračujú až do ďalšieho dňa. S oslavou jari je však spojený aj slnovrat, keď mnohí z nás oslavujú nový život a plodnosť. Len málokto by si pomyslel, že typické veľkonočné zvyky a rituály majú pohanský pôvod.
Veľkonočný týždeň tvorila príprava veľkonočného obradového jedla. Po 40-dňovom pôste sa konečne začalo jesť mäso. Tento rituál mal zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom roku. K typickým jedlám počas tohto týždňa patrí vajce, ktoré je znak znovuzrodenia. Na východnom Slovensku sa pripravoval koláč, paska. Bol to okrúhly koláč, ktorý symbolizoval hojnú úrodu. Dnes sú pre nás typické veľkonočné kysnuté koláče.
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa sa spája s príchodom Ježiša Krista do Jeruzalema, kedy ho obyvatelia vítali palmovými ratolesťami. Ľudia vchádzali do kostolov s vrbovými prútmi (tzv. bahniatkami, babúrencami, či maňúškami), kde ich kňaz spoločne s veriacimi požehnal kadidlom a svätenou vodou. Bahniatka alebo posvätené počas Kvetnej nedeli boli spálené na popol, ktorým sa veriaci mažú počas nasledujúcej Popolcovej stredy na znak pokánia pred Bohom.
Kvetná nedeľa je jedným zo symbolov príchodu jari, ktorú mladí na vidieku oslavovali symbolickým vynášaním zimy a chorôb z obce - napríklad v Honte zhotovavali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa, ktorú utopili v rieke. K tradičným jedlám počas Kvetnej nedele patrili varené cestoviny s makom a strukoviny, ktorých konzumácia mala zabezpečiť ich bohatú úrodu.
Zelený štvrtok
Tradičný veľkonočný týždeň začína Zeleným štvrtkom, kedy sa kostolné zvony rozoznejú posledný krát až do Veľkej noci. Na Zelený štvrtok sa podľa ľudových tradícií musel každý umyť rannou rosou, pri východe slnka. Robilo sa tak preto, aby sa predišlo chorobám. Pred východom slnka museli gazdinky pozametať celý dom a smeti vyniesť na križovatku. Táto tradícia mala zabezpečiť čisté domovy bez bĺch. A nakoniec, aby ste mali plnú peňaženku, tak na Zelený štvrtok nič nepožičiavajte.
V tento deň sa jedlo veľa zelenej stravy, špenát, šóška alebo kapusta. Práve zelená strava mala zabezpečiť zdravie po celý rok.
Veľký piatok
Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Taktiež sa nemohlo ryť do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby. Tkáči zase priadli pašiové nite, ktoré ochraňovali celú rodinu pred zarieknutím a zlými duchmi.
Piatok je pôstnym dňom. Odnedávna je tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt. Výborné na tento deň sú syrové koláčiky, tvarohové buchty alebo moravské koláče.
Biela sobota
Na Bielu sobotu bol Ježiš Kristus pochovaný v hrobe. Biela sobota je zrejme preto bielou, lebo na veľkonočnej vigílii prijali krst novo pokrstení, ktorí boli zahalení do bieleho rúcha. Ale tento názov sa môže odvíjať aj od veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa vykonávalo v sobotu.
Celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry. Podvečer, keď vatry dohoreli, na pole kládli kríže z ohorených drievok a popol z posvätného ohňa sypali do lúky. Niektorí za trámy domov dávali uhlíky, aby ich dom nezhorel.
Veľkonočná nedeľa
Vrcholom veľkonočných osláv je Veľkonočná nedeľa. Tento deň je považovaný za najväčší sviatok kresťanského sveta - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na Slovensku sa naprieč regiónmi ústalili mnohé tradície a zvyky, ktorých pevnou súčasťou sú najmä vajcia ako symbol plodnosti a znovuzrodenia.
Veľkonočná nedeľa ukončuje aj obdobie 40 dňového pôstu, preto aj rodinné stoly v príbytkoch pripomínali hojnosť štedrovečernej hostiny. Podľa tradícii sa jedlo najskôr posvätilo na rannej svätej omši, neskôr ho gazda rozdelil všetkým stolujúcim a návštevám. Takto posvätené jedlo sa nesmelo vyhadzovať. Zvyšky z neho sa však dávali dobytku, ale aj zakopávali do polí a hádzali do studní, aby bola celý rok bohatá úroda a dobrá voda. Okrem vajíčok a vajíčkových nátierok sú tradičnými pokrmami Veľkonočnej nedele údená šunka a iné pokrmy z bravčového mäsa, zemiakový šalát, ale aj sladké koláče, či pečený baránok (či už mäsový alebo ten zo sladkého cesta).
Veľkonočný pondelok
Ukončenie Veľkej noci víta Veľkonočný pondelok. Podľa zvyku chodili tento deň mládenci v skorých ranných hodinách oblievať mladé dievčatá vodou. Táto voda mala zabezpečiť zdravie a krásu. Dievčatá im zase na oplátku pripravili pohostenie v podobe koláčov, vajec a páleného alkoholu. Pri odchode každému mládencovi pripli na košeľu maľované vajíčko. Dnes sme od týchto tradícií trošku upustili a kúpači navštevujú iba najbližšiu rodinu.
Tak ako? Koľko typických tradícií ste poznali Vy? A aké z nich sa dodržiavajú vo vašej rodine? Podeľte sa s nami o vaše zážitky na našej facebook stránke.